Monday, February 15, 2016

learning vedastra

It is very unfortunate to classify sanskrit into politics or religion . BCE 4 to 5 millennium there was only society of human for welfare of science and spirituality .
तीनों वेदों ( रिग , साम और यजु , अथर्ववेद नही सन्दर्भित ) में राम का ज़िक्र है किन्तु कृष्ण का पत्नियों के साथ शरारती होने का आभास मिलता है ।
भागवत के अनुसार पुरानो को मानने पर वेद बाद में संकलित किए गए व्यासजी द्वारा एक प्रयास है ।
यजुर्वेद रिगवेद के अनुसार अज्ञानी से ज्ञान सीखना मना है . अज्ञान को शूद्र वाचिक कहा गया है ।
वेदों में परमात्मा तत्व के बारे में विचार है प्राप्ति का ज़ोर नहीं बल्कि भोग विलास ( मधुविद्या ) प्राप्ति पर ज़ोर है ।
इसलिए कृष्ण को वेद विरुद्ध ( मधुसूदन ) और गीता को वेद संगत मानना नहीं स्वीकारा जाता ,
रही  बात कृष्ण के   रास और हनुमानजी के सुन्दरकान्- ड के   रासपूर्ण वर्णन की  वह व्यास और वाल्मीकि तथा  सूतजी   [ freeloaders kathavachak ] को deep darkness , vidyayam ratah होने पर संदर्भित माना जा सकता है ।
कुल मिलाकर गीता [ bhagvadgita, not written by vedvyas of course and not By guru shankara as his bhasya on gita is available  ] जीवन ग्रन्थ और वेद मंत्रों को इंसान के ज्ञान से परे मानना चाहिए .
गीता पथ प्रदर्शक और वेदों का ब्रह्मज्ञा- न सम्बन्धी सार है .प्रस्थानत- रयी , ( वेद-उपनिषद , ब्रह्मसूत्- र एवं गीता ) , मे इसका अलग स्थान है और यह उपनिषदों से ऊपर है ।
गीता ज्ञान सही न होने के कारन लोग इसे वेद विरुद्ध मानते है ।
वेदो मे ब्राहमनत्व- एवं क्षत्रित्व- को जाति विषयक नही माना[ Brahmane brahminam kshatray rajanyam , yaj ] और सतीत्व को सबसे ऊपर का तप बताया गया है जिससे पितरों का उद्धार का पूरा श्रेय स्त्री को है ।
अर्जुन को इसलिए कृष्ण भ्रमित कह कर भीष्म कर्ण आदि को मारने को कहते है क्योकि ये शापित होने के कारन निम्न योनि मे जाएगे अत: पितरो का उद्धार सम्भव नही ,
और यही अर्जुन का कहना है जिसे वह स्त्री के दूषित होने को वेद संगत बताता है ।
अधिकांशत: पुराणों को भारतीय इतिहास मानकर यह माना जा सकता है कि वेदों में सांकेतिक रूप से विभिन्न चरित्रों का वर्णन किया गया है ,
किन्तु वेदिक भाषा का पूरा ज्ञान न होने के कारण संस्कृत मे उपनिषद को निदेश माना जाना चाहिए ।
हिन्दू वेद शास्त्रों के अनुसार भगवदप्राप्- ति एवं अध्यात्म को आवेश , शोध एवं व्यवसाय का विषय न बनाकर विज्ञान के माध्यम से जीवन को उच्चतर बनाने तथा अमरता प्राप्त करने ( अविद्यायाम- मृत्युम त्रीत्वा , यजु एवं ईशा उपनिषद ) का ही प्रयास करना चाहिए ।
आत्मा परमात्मा और माया को , मुर्गी अन्डा और दाना जैसा विवाद का विषय बनाना उचित नही है ।
यज्ञेन यज्ञम यजन्ति तानि धर्मानि प्रथमानि अ|सन ।
ते ह नाकम महिमानम सचन्त यत्र पूर्वे साध्या: सन्ति देवा: ।।
अति विचित्र भगवन्त गति ( ramcharitmanas ) के बारे में कृष्ण कहते हैं , एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वै: अपि मुमुक्षभि: , कुरु कर्म तस्माद एव च ।।
Thou do that sacred deeds only which led earlier divines to heaven .

Thursday, January 14, 2016

rishis speak

rakṣohaṇaṃ vājinamā jigharmi mitraṃ prathiṣṭhamupayāmi śarma |
śiśāno aghniḥ kratubhiḥ samiddhaḥ sa nodivā sa riṣaḥ pātu naktam ||
ayodaṃṣṭro arciṣā yātudhānānupa spṛśa jātavedaḥsamiddhaḥ |
ā jihvayā muradevān rabhasva kravyādo vṛktvyapi dhatsvāsan ||
ubhobhayāvinnupa dhehi daṃṣṭrā hiṃsraḥ śiśāno.avaramparaṃ ca |
utāntarikṣe pari yāhi rājañ jambhaiḥ sandhehyabhi yātudhānān ||
yajñairiṣūḥ saṃnamamāno aghne vācā śalyānaśanibhirdihānaḥ |
tābhirvidhya hṛdaye yātudhānān pratīco bāhūnprati bhaṃdhyeṣām ||
aghne tvacaṃ yātudhānasya bhindhi hiṃsrāśanirharasāhantvenam |
pra parvāṇi jātavedaḥ śṛṇīhi kravyātkraviṣṇurvi cinotu vṛkṇam ||
yatredānīṃ paśyasi jātavedastiṣṭhantamaghna uta vācarantam |
yad vāntarikṣe pathibhiḥ patantaṃ tamastāvidhya śarvā śiśānaḥ ||
utālabdhaṃ spṛṇuhi jātaveda ālebhānād ṛṣṭibhiryātudhānāt |
aghne pūrvo ni jahi śośucāna āmādaḥkṣviṅkāstamadantvenīḥ ||
iha pra brūhi yatamaḥ so aghne yo yātudhāno ya idaṃkṛṇoti |
tamā rabhasva samidhā yaviṣṭha nṛcakṣasaścakṣuṣe randhayainam ||
tīkṣṇenāghne cakṣuṣā rakṣa yajñaṃ prāñcaṃ vasubhyaḥpra ṇaya pracetaḥ |
hiṃsraṃ rakṣāṃsyabhi śośucānammā tvā dabhan yātudhānā nṛcakṣaḥ ||
nṛcakṣā rakṣaḥ pari paśya vikṣu tasya trīṇi pratiśṛṇīhyaghrā |
tasyāghne pṛṣṭīrharasā śṛṇīhi tredhāmūlaṃ yātudhānasya vṛśca ||
triryātudhānaḥ prasitiṃ ta etv ṛtaṃ yo aghne anṛtena hanti |
tamarciṣā sphūrjayañ jātavedaḥ samakṣamenaṃ ghṛṇateni vṛṃdhi ||
tadaghne cakṣuḥ prati dhehi rebhe śaphārujaṃ yenapaśyasi yātudhānam |
atharvavajjyotiṣā daivyena satyandhūrvantamacitaṃ nyoṣa ||
yadaghne adya mithunā śapāto yad vācastṛṣṭaṃ janayantarebhāḥ |
manyormanasaḥ śaravyā jāyate yā tayā vidhyahṛdaye yātudhānān ||
parā śṛṇīhi tapasā yātudhānān parāghne rakṣo harasāśṛṇīhi |
parārciṣā mūradevāñchṛṇīhi parāsutṛpo abhiśośucānaḥ ||
parādya devā vṛjinaṃ śṛṇantu pratyaghenaṃ śapathā yantutṛṣṭāḥ |
vācāstenaṃ śarava ṛchantu marman viśvasyaituprasitiṃ yātudhānaḥ ||
yaḥ pauruṣeyeṇa kraviṣā samaṅkte yo aśveyena paśunāyātudhānaḥ |
yo aghnyāyā bharati kṣīramaghne teṣāṃśīrṣāṇi harasāpi vṛśca ||
saṃvatsarīṇaṃ paya usriyāyāstasya māśīd yātudhānonṛcakṣaḥ |
pīyūṣamaghne yatamastitṛpsāt taṃ pratyañcamarciṣā vidhya marman ||
viṣaṃ ghavāṃ yātudhānāḥ pibantvā vṛścyantāmaditayedurevāḥ |
parainān devaḥ savitā dadātu parā bhāghamoṣadhīnāṃ jayantām ||
sanādaghne mṛṇasi yātudhānān na tvā rakṣāṃsi pṛtanāsujighyuḥ |
anu daha sahamūrān kravyādo mā te hetyā mukṣatadaivyāyāḥ ||
tvaṃ no aghne adharādudaktāt tvaṃ paścāduta rakṣāpurastāt |
prati te te ajarāsastapiṣṭhā aghaśaṃsaṃśośucato dahantu ||
paścāt purastādadharādudaktāt kaviḥ kāvyena pari pāhirājan |
sakhe sakhāyamajaro jarimṇe.aghne martānamartyastvaṃ naḥ ||
pari tvāghne puraṃ vayaṃ vipraṃ sahasya dhīmahi |
dhṛṣadvarṇaṃ dive-dive hantāraṃ bhaṅghurāvatām ||
viṣeṇa bhaṅghurāvataḥ prati ṣma rakṣaso daha |
aghnetighmena śociṣā tapuraghrābhirṣṭibhiḥ ||
pratyaghne mithuna daha yātudhānā kimīdinā |
saṃ tvāśiśāmi jābṛhyadabdhaṃ vipra manmabhiḥ ||
pratyaghne harasā haraḥ śṛṇīhi viśvataḥ prati |
yātudhānasya rakṣaso balaṃ vi ruja vīryam || 

विवाह वैदिक मंत्र वेदास्त्रा

रैभ्यासीदनुदेयी नाराशंसि नयोचनी |
सूर्यायाभद्रमिद वासो गाथयैति परिष्क्र्तम ||
चित्तिरा उपबर्हणं चक्षुरा अभ्यञ्जनम |
दयौर्भूमिःकोश आसीद यदयात सूर्या पतिम ||
सतोमा आसन परतिधयः कुरिरं छन्द ओपशः |
सूर्यायाश्विना वराग्निरासीत पुरोगवः ||
सोमो वधूयुरभवदश्विनास्तामुभा वरा |
सूर्यांयत पत्ये शंसन्तीं मनसा सविताददात ||
मनो अस्या अन आसीद दयौरासीदुत छदिः |
शुक्रावनड्वाहवास्तां यदयात सूर्या बर्हम ||
रक्सामाभ्यामभिहितौ गावौ ते सामनावितः |
शरोत्रं तेचक्रे आस्तां दिवि पन्थाश्चराचारः ||
शुची ते चक्रे यात्या वयानो अक्ष आहतः |
अनोमनस्मयं सूर्यारोहत परयति पतिम ||
सूर्याया वहतुः परागात सविता यमवास्र्जत |
अघासुहन्यन्ते गावो.अर्जुन्योः पर्युह्यते ||
यदश्विना पर्छमानावयातं तरिचक्रेण वहतुंसूर्यायाः |
विश्वे देवा अनु तद वामजानन पुत्रःपितरावव्र्णीत पूषा ||
यदयातं शुभस पती वरेयं सूर्यामुप |
कवैकंचक्रं वामासीत कव देष्ट्राय तस्थथुः ||
दवे ते चक्रे सूर्ये बरह्माण रतुथ विदुः |
अथैकंचक्रं यद गुहा तदद्धातय इद विदुः ||
सूर्यायै देवेभ्यो मित्राय वरुणाय च |
ये भूतस्यप्रचेतस इदं तेभ्यो.अकरं नमः ||
पूर्वापरं चरतो माययैतौ शिशू करिळन्तौ परि यतोध्वरम |
विश्वान्यन्यो भुवनाभिचष्ट रतुन्रन्योविदधज्जायते पुनः ||
नवो-नवो भवति जायमानो.अह्नां केतुरुषसामेत्यग्रम |
भागं देवेभ्यो वि दधात्यायन पर चन्द्रमास्तिरतेदीर्घमयुः ||
सुकिंशुकं शल्मलिं विश्वरूपं हिरण्यवर्णं सुव्र्तंसुचक्रम |
आ रोह सूर्ये अम्र्तस्य लोकं सयोनं पत्ये वहतुंक्र्णुष्व ||
उदीर्ष्वातः पतिवती हयेषा विश्वावसुं नमसागीर्भिरीळे |
अन्यामिछ पित्र्षदं वयक्तां स ते भागोजनुषा तस्य विद्धि ||
उदीर्ष्वातो विश्वावसो नमसेळा महे तवा |
अन्यामिछप्रफर्व्यं सं जायां पत्या सर्ज ||
अन्र्क्षरा रजवः सन्तु पन्था येभिः सखायो यन्ति नोवरेयम |
समर्यमा सं भगो नो निनीयात सं जस्पत्यंसुयममस्तु देवाः ||
पर तवा मुञ्चामि वरुणस्य पाशाद येन तवाबध्नात सवितासुशेवः |
रतस्य योनौ सुक्र्तस्य लोके.अरिष्टां तवा सहपत्या दधामि ||
परेतो मुञ्चामि नामुतः सुबद्धाममुतस करम |
यथेयमिन्द्र मीढ्वः सुपुत्रा सुभगासति ||
पूषा तवेतो नयतु हस्तग्र्ह्याश्विना तवा पर वहतांरथेन |
गर्हान गछ गर्हपत्नी यथासो वशिनी तवंविदथमा वदासि ||
इह परियं परजया ते सं रध्यतामस्मिन गर्हे गार्हपत्यायजाग्र्हि |
एना पत्या तन्वं सं सर्जस्वाधा जिव्री विदथमा वदाथः ||
नीललोहितं भवति कर्त्यासक्तिर्व्यज्यते |
एधन्ते अस्याज्ञातयः पतिर्बन्धेषु बध्यते ||
परा देहि शामुल्यं बरह्मभ्यो वि भजा वसु |
कर्त्यैषापद्वती भूत्व्या जाया विशते पतिम ||
अश्रीरा तनूर्भवति रुशती पापयामुया |
पतिर्यद्वध्वो वाससा सवमङगमभिधित्सते ||
ये वध्वश्चन्द्रं वहतुं यक्ष्मा यन्ति जनादनु |
पुनस्तान यज्ञिया देवा नयन्तु यत आगताः ||
मा विदन परिपन्थिनो य आसीदन्ति दम्पती |
सुगेभिर्दुर्गमतीतामप दरान्त्वरातयः ||
सुमङगलीरियं वधूरिमां समेत पश्यत |
सौभाग्यमस्यै दत्त्वायाथास्तं वि परेतन ||
तर्ष्टमेतत कटुकमेतदपाष्ठवद विषवन नैतदत्तवे |
सूर्यां यो बरह्मा विद्यात स इद वाधूयमर्हति ||
आशसनं विशसनमथो अधिविकर्तनम |
सूर्यायः पश्यरूपाणि तानि बरह्मा तु शुन्धति ||
गर्भ्णामि ते सौभगत्वाय हस्तं मया पत्या जरदष्टिर्यथासः |
भगो अर्यमा सविता पुरन्धिर्मह्यं तवादुर्गार्हपत्याय देवाः ||
तां पूषञ्छिवतमामेरयस्व यस्यां बीजं मनुष्यावपन्ति |
या न ऊरू उशती विश्रयाते यस्यामुशन्तःप्रहराम शेपम ||
तुभ्यमग्रे पर्यवहन सूर्यां वहतुना सह |
पुनःपतिभ्यो जायां दा अग्ने परजया सह ||
पुनः पत्नीमग्निरदादायुषा सह वर्चसा |
दीर्घायुरस्या यः पतिर्जीवाति शरदः शतम ||
सोमः परथमो विविदे गन्धर्वो विविद उत्तरः |
तर्तीयोग्निष टे पतिस्तुरीयस्ते मनुष्यजाः ||
सोमो ददद गन्धर्वाय गन्धर्वो दददग्नये |
रयिं चपुत्रांश्चादादग्निर्मह्यमथो इमाम ||
इहैव सतं मा वि यौष्टं विश्वमायुर्व्यश्नुतम |
कॄळन्तौ पुत्रैर्नप्त्र्भिर्मोदमानौ सवे गर्हे ||
आ नः परजां हनयतु परजापतिराजरसाय समनक्त्वर्यमा |
अदुर्मङगलीः पतिलोकमा विश शं नो भवद्विपदे शं चतुष्पदे ||
अघोरचक्षुरपतिघ्न्येधि शिवा पशुभ्यः सुमनाःसुवर्चाः |
वीरसूर्देवकामा सयोना शं नो भव दविपदेशं चतुष्पदे ||
इमां तवमिन्द्र मीढ्वः सुपुत्रां सुभगां कर्णु |
दशास्यां पुत्राना धेहि पतिमेकादशं कर्धि ||
सम्राज्ञी शवशुरे भव सम्राज्ञी शवश्र्वां भव |
ननान्दरि सम्राज्ञी भव सम्राज्ञी अधि देव्र्षु ||
समञ्जन्तु विश्वे देवाः समापो हर्दयानि नौ |
सम्मातरिश्वा सं धाता समु देष्ट्री दधातु नौ || 

Sunday, January 10, 2016

live vedastra

Somebody is testing hydrogen and somebody has already done it but why ?
Krsna told to arjuna , do as you wish . he never wanted mahabharat and tried to avoid . everybody including duryodhana did not want mahabharat but it happened .
When drona took over fight , duryodhana told not to kill pandavas but capture yudhishtera and therefore arjuna was sent far .
Every Mahabharata can be avoided provided we leave the ego .
Ego and nature both are the governing factors . you can not change the nature even if you leave the ego .
And that was the hint in GITA by krsna for arjuna if he could leave the ego avoid Mahabharata happen .
Nirman , means leaving ego krsna says . laxmana also says , ki taj maan .
Actually maan or ego is different from abhimaan or false ego .
Proper teaching can lead to a noble society . everybody wants to be clever but hide the fact .
Spirituality overcomes such selfish thoughts . science may lead to a comfortable life but what if it is miserable .
Live a comfortable life with the help of science and spirituality both , yajurveda and then isha Upanishad says .

Friday, January 8, 2016

vedic marriage mantra

raibhyāsīdanudeyī nārāśaṃsi nyocanī |
sūryāyābhadramid vāso ghāthayaiti pariṣkṛtam ||
cittirā upabarhaṇaṃ cakṣurā abhyañjanam |
dyaurbhūmiḥkośa āsīd yadayāt sūryā patim ||
stomā āsan pratidhayaḥ kuriraṃ chanda opaśaḥ |
sūryāyāaśvinā varāghnirāsīt puroghavaḥ ||
somo vadhūyurabhavadaśvināstāmubhā varā |
sūryāṃyat patye śaṃsantīṃ manasā savitādadāt ||
mano asyā ana āsīd dyaurāsīduta chadiḥ |
śukrāvanaḍvāhavāstāṃ yadayāt sūryā bṛham ||
ṛksāmābhyāmabhihitau ghāvau te sāmanāvitaḥ |
śrotraṃ tecakre āstāṃ divi panthāścarācāraḥ ||
śucī te cakre yātyā vyāno akṣa āhataḥ |
anomanasmayaṃ sūryārohat prayati patim ||
sūryāyā vahatuḥ prāghāt savitā yamavāsṛjat |
aghāsuhanyante ghāvo.arjunyoḥ paryuhyate ||
yadaśvinā pṛchamānāvayātaṃ tricakreṇa vahatuṃsūryāyāḥ |
viśve devā anu tad vāmajānan putraḥpitarāvavṛṇīta pūṣā ||
yadayātaṃ śubhas patī vareyaṃ sūryāmupa |
kvaikaṃcakraṃ vāmāsīt kva deṣṭrāya tasthathuḥ ||
dve te cakre sūrye brahmāṇa ṛtutha viduḥ |
athaikaṃcakraṃ yad ghuhā tadaddhātaya id viduḥ ||
sūryāyai devebhyo mitrāya varuṇāya ca |
ye bhūtasyapracetasa idaṃ tebhyo.akaraṃ namaḥ ||
pūrvāparaṃ carato māyayaitau śiśū kriḷantau pari yatoadhvaram |
viśvānyanyo bhuvanābhicaṣṭa ṛtunranyovidadhajjāyate punaḥ ||
navo-navo bhavati jāyamāno.ahnāṃ keturuṣasāmetyaghram |
bhāghaṃ devebhyo vi dadhātyāyan pra candramāstiratedīrghamayuḥ ||
sukiṃśukaṃ śalmaliṃ viśvarūpaṃ hiraṇyavarṇaṃ suvṛtaṃsucakram |
ā roha sūrye amṛtasya lokaṃ syonaṃ patye vahatuṃkṛṇuṣva ||
udīrṣvātaḥ pativatī hyeṣā viśvāvasuṃ namasāghīrbhirīḷe |
anyāmicha pitṛṣadaṃ vyaktāṃ sa te bhāghojanuṣā tasya viddhi ||
udīrṣvāto viśvāvaso namaseḷā mahe tvā |
anyāmichaprapharvyaṃ saṃ jāyāṃ patyā sṛja ||
anṛkṣarā ṛjavaḥ santu panthā yebhiḥ sakhāyo yanti novareyam |
samaryamā saṃ bhagho no ninīyāt saṃ jaspatyaṃsuyamamastu devāḥ ||
pra tvā muñcāmi varuṇasya pāśād yena tvābadhnāt savitāsuśevaḥ |
ṛtasya yonau sukṛtasya loke.ariṣṭāṃ tvā sahapatyā dadhāmi ||
preto muñcāmi nāmutaḥ subaddhāmamutas karam |
yatheyamindra mīḍhvaḥ suputrā subhaghāsati ||
pūṣā tveto nayatu hastaghṛhyāśvinā tvā pra vahatāṃrathena |
ghṛhān ghacha ghṛhapatnī yathāso vaśinī tvaṃvidathamā vadāsi ||
iha priyaṃ prajayā te saṃ ṛdhyatāmasmin ghṛhe ghārhapatyāyajāghṛhi |
enā patyā tanvaṃ saṃ sṛjasvādhā jivrī vidathamā vadāthaḥ ||
nīlalohitaṃ bhavati kṛtyāsaktirvyajyate |
edhante asyājñātayaḥ patirbandheṣu badhyate ||
parā dehi śāmulyaṃ brahmabhyo vi bhajā vasu |
kṛtyaiṣāpadvatī bhūtvyā jāyā viśate patim ||
aśrīrā tanūrbhavati ruśatī pāpayāmuyā |
patiryadvadhvo vāsasā svamaṅghamabhidhitsate ||
ye vadhvaścandraṃ vahatuṃ yakṣmā yanti janādanu |
punastān yajñiyā devā nayantu yata āghatāḥ ||
mā vidan paripanthino ya āsīdanti dampatī |
sughebhirdurghamatītāmapa drāntvarātayaḥ ||
sumaṅghalīriyaṃ vadhūrimāṃ sameta paśyata |
saubhāghyamasyai dattvāyāthāstaṃ vi paretana ||
tṛṣṭametat kaṭukametadapāṣṭhavad viṣavan naitadattave |
sūryāṃ yo brahmā vidyāt sa id vādhūyamarhati ||
āśasanaṃ viśasanamatho adhivikartanam |
sūryāyaḥ paśyarūpāṇi tāni brahmā tu śundhati ||
ghṛbhṇāmi te saubhaghatvāya hastaṃ mayā patyā jaradaṣṭiryathāsaḥ |
bhagho aryamā savitā purandhirmahyaṃ tvādurghārhapatyāya devāḥ ||
tāṃ pūṣañchivatamāmerayasva yasyāṃ bījaṃ manuṣyāvapanti |
yā na ūrū uśatī viśrayāte yasyāmuśantaḥpraharāma śepam ||
tubhyamaghre paryavahan sūryāṃ vahatunā saha |
punaḥpatibhyo jāyāṃ dā aghne prajayā saha ||
punaḥ patnīmaghniradādāyuṣā saha varcasā |
dīrghāyurasyā yaḥ patirjīvāti śaradaḥ śatam ||
somaḥ prathamo vivide ghandharvo vivida uttaraḥ |
tṛtīyoaghniṣ ṭe patisturīyaste manuṣyajāḥ ||
somo dadad ghandharvāya ghandharvo dadadaghnaye |
rayiṃ caputrāṃścādādaghnirmahyamatho imām ||
ihaiva staṃ mā vi yauṣṭaṃ viśvamāyurvyaśnutam |
kṝḷantau putrairnaptṛbhirmodamānau sve ghṛhe ||
ā naḥ prajāṃ hanayatu prajāpatirājarasāya samanaktvaryamā |
adurmaṅghalīḥ patilokamā viśa śaṃ no bhavadvipade śaṃ catuṣpade ||
aghoracakṣurapatighnyedhi śivā paśubhyaḥ sumanāḥsuvarcāḥ |
vīrasūrdevakāmā syonā śaṃ no bhava dvipadeśaṃ catuṣpade ||
imāṃ tvamindra mīḍhvaḥ suputrāṃ subhaghāṃ kṛṇu |
daśāsyāṃ putrānā dhehi patimekādaśaṃ kṛdhi ||
samrājñī śvaśure bhava samrājñī śvaśrvāṃ bhava |
nanāndari samrājñī bhava samrājñī adhi devṛṣu ||
samañjantu viśve devāḥ samāpo hṛdayāni nau |
sammātariśvā saṃ dhātā samu deṣṭrī dadhātu nau || 

Saturday, January 2, 2016

it is diff from sanskrit

RIgVEDA SAYS….

Sudarshan chakra
caturbhiḥ sākaṃ navatiṃ ca nāmabhiścakraṃ na vṛttaṃ vyatīnravīvipat | 
bṛhaccharīro vimimāna ṛkvabhiryuvākumāraḥ pratyetyāhavam ||
remarriage
kuha svid doṣā kuha vastoraśvinā kuhābhipitvaṃ karataḥkuhoṣatuḥ | 
ko vāṃ śayutrā vidhaveva devaraṃ maryaṃ nayoṣā kṛṇute sadhastha ā || 
soul
sūryaṃ cakṣurghachatu vātamātmā dyāṃ ca ghachapṛthivīṃ ca dharmaṇā | 
apo vā ghacha yadi tatra te hitamoṣadhīṣu prati tiṣṭhā śarīraiḥ || 
hanuman
parā hīndra dhāvasi vṛṣākaperati vyathiḥ | 
no aha pravindasyanyatra somapītaye viśvasmādindra uttaraḥ || 
demon flesh eaters
ayodaṃṣṭro arciṣā yātudhānānupa spṛśa jātavedaḥsamiddhaḥ | 
ā jihvayā muradevān rabhasva kravyādo vṛktvyapi dhatsvāsan || 
never sati
udīrṣva nāryabhi jīvalokaṃ ghatāsumetamupa śeṣa ehi | 
hastaghrābhasya didhiṣostavedaṃ patyurjanitvamabhi sambabhūtha || 
one almighty god
yo naḥ pitā janitā yo vidhātā dhāmāni veda bhuvanāniviśvā | 
yo devānāṃ nāmadhā eka eva taṃ sampraśnambhuvanā yantyanyā ||
right path
ayam panthā anuvittaḥ purāṇo yato devā udajāyanta viśve | 
ataś cid ā janiṣīṣṭa pravṛddho mā mātaram amuyā pattave kaḥ || 



bhakti
araṃ dāso na mīḷhuṣe karāṇyahaṃ devāya bhūrṇaye.anāghāḥ | 
acetayadacito devo aryo ghṛtsaṃ rāye kavitaro junāti || 
vi me karṇā patayato vi cakṣurvīdaṃ jyotirhṛdaya āhitaṃ yat | 
vi me manaścarati dūraādhīḥ kiṃ svid vakṣyāmikimu nū maniṣye || 
rudra jalabhisheka
tighmameko bibharti hasta āyudhaṃ śucirughro jalāṣabheṣajaḥ || 
Vedas for all
pāvamānīryo adhyety ṛṣibhiḥ sambhṛtaṃ rasam | 
tasmai sarasvatī duhe kṣīraṃ sarpirmadhūdakam || 
Krishna
yuvaṃ narā stuvate kṛṣṇiyāya viṣṇāpvaṃ dadathurviśvakāya | 
ghoṣāyai cit pitṛṣade durone patiṃ jūryantyā aśvināvadattam || 
rama
pra tad duḥśīme pṛthavāne vene pra rāme vocamasuremaghavatsu | 
ye yuktvāya pañca śatāsmayu pathā viśrāvyeṣām || 
powerful mantras
asmā idu tyamupamaṃ svarṣāṃ bharāmyāṅghūṣamāsyena | 
maṃhiṣṭhamachoktibhirmatīnāṃ suvṛktibhiḥ sūriṃ vāvṛdhadhyai || 
go to pilgrimage
śrāvayed asya karṇā vājayadhyai juṣṭām anu pra diśam mandayadhyai | 
udvāvṛṣāṇo rādhase tuviṣmān karan na indraḥ sutīrthābhayaṃ ca || 
rudra

divo varāhamaruṣaṃ kapardinaṃ tveṣaṃ rūpaṃ namasā nihvayāmahe | 
haste bibhrad bheṣajā vāryāṇi śarma varma chardirasmabhyaṃ yaṃsat ||